Milan Dlhý

* 1929

  • „Jeden raz v noci niekto zabúchal, ja som si myslel, že niekto ide hudobné nástroje odovzdať. A otvorím dvere a tam bola plná chodba milície, ktorá bola poslaná. A hneď nám povedali: ,Oblečte sa pôjdete s nami!‘ Nič iného. Ani perinu sme si nesmeli vziať.“

  • „My sme išli ako obyčajne do jedného parku, tam sme si sadli a debatovali. No zrazu sme zbadali, že nás niekto sleduje, a skutočne... Naraz nás obehli muži s revolvermi a povedali: ,Ruky hore.‘ Ja som si vtedy pomyslel, lebo vtedy dávali také vysoké tresty až 12 rokov, že radšej ma zastreľte, lebo dvanásť rokov nechcem žiť v base. No, ale potom na mňa zreval jeden, že či pre mňa neplatí zdvihnutie rúk, potom som ich musel už zdvihnúť. A vtedy nás už odviezli do väzenia.“

  • „Vyšetrovali, vyšetrovali a keď som chcel niečo viac povedať na svoju obhajobu, tak sa vyšetrovateľ rozbehol, že mi dá facku, ale nakoniec nedal. Po tom roku, čo som tam bol, predstavte si rok vyšetrovanie! Keď sa im nezdalo, že im nehovorím všetko, čo oni chcú, tak ma poslali aj tri mesiace na celu a som len čakal a čakal. No, ale po určitom čase, po tom roku ma zobrali, viedli nás ako vojakov a potom ma súdili. Predstavte si, na Štedrý deň nás odsúdili, boli sme traja, jeden išiel hneď domov, druhý za dva mesiace a mne ešte naparili osem mesiacov, aby sa nepovedalo, že rovnako. Tak ja ešte na osem mesiacov som šiel do Jáchymova."

  • Full recordings
  • 1

    Žilina, 04.07.2017

    (audio)
    duration: 01:00:31
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Nenašiel sa nikto, kto by našiel chybu v evanjeliu

Sken_20170720 (6).jpg (historic)
Milan Dlhý
photo: Dobová: archív pamätníka, Súčasná: z natáčania rozhovoru

Milan Dlhý sa narodil 6. januára 1929 v obci Staré Hory. Ako dvojročného sa ho ujala jeho teta Štefánia Lovíšeková, s ktorou žil u starej mamy v Považskej Bystrici. V rokoch 1935 - 1940 tu navštevoval ľudovú školu. V roku 1940 odišiel študovať na päť rokov na saleziánske gymnázium do Šaštína. Po maturite bol ako salezián pridelený na Miletičovu do Bratislavy, kde pracoval s mládežou. V roku 1950 zažil tzv. Barbarskú noc, bol odvlečený postupne do Šaštína, Podolínca a do Kostolnej pri Trenčíne. V septembri 1950 musel narukovať do Pomocných technických práporov (PTP), kde bol počas služby v septembri 1952 zatknutý. Bol väznený a na Štedrý deň v roku 1953 odsúdený. Osem mesiacov strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po prepustení vystriedal viacero zamestnaní, prevažne v stavebníctve, a až do Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol monitorovaný Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). V súčasnosti žije na dôchodku v Žiline.