Igor Brossmann

* 1966

  • „Niekoľko dní pred ´89 sme robili folkovú zimu a Ivan Hoffman bol persona non grata č. 1 vtedy už. Najskôr nám ho zakázali, že nemôže vystupovať. Tak som povedal dobre, keď nemôže vystupovať, tak to bude moderovať, lebo všetky tie veci sa museli schvaľovať na Národnom výbore a všelikde inde. Potom mi povedali, že nebude ani moderovať. Tak som povedal, že bude hosť. A že nie, nemôže byť ani hosť. A nakoniec mi povedali, že nemôže prekročiť prach internátu Mladá garda. Tak ja som si povedal dobre, keď nemôže prekročiť prach tak vojde oknom, lebo som býval na prízemí. Ja som sa zo všetkých síl snažil, aby tam išiel. V jednom rozhovore mi Ivan hovorí: ,Kašli na to, nechaj to tak. Uvidíš bude doba, keď tento internát sa bude volať Internát Charty 77. A zrazu prejde pár dní a tento človek má hlavný song celej revolúcie, je na námestiach, je v televízií. To je niečo neuveriteľné!“

  • „V deň keď bol protest na Národnej triede v Prahe, tak ja som sa zhodou okolností večer ocitol v krčme v dedinke, ktorá sa volala Nový Život. Všetci hovorili po maďarsky, ja po maďarsky neviem ani slovo. Bežala tam maďarská televízia, v ktorej išli zábery, ktoré v slovenskej televízii ešte nešli z toho celého. Všetci pili pivo a tvrdé, nikto sa na tú televízii nepozeral a nikoho to nezaujímalo, to bolo ako v dákom surrealistickom filme. Ja som vypliešťal oči, videl som ako niekoho mlátia, videl som, že tam beží Praha, nerozumel som komentáru a nikto mi to tam ani nevedel povedať a nikoho to ani nezaujímalo. A takto začal môj nový život.“

  • „Raz sme robili také skulptúry ľudí a rozvešali sme ich po stromoch, ale len ako art, ako happening. A si pamätám boli tri hodiny ráno, keď ma zobudili, že musíme dať okamžite dole tie sochy, lebo že tadiaľ pôjde súdruh Gorbačov, a že žiadni ľudia nesmú visieť na stromoch. A zase, že kto nám to kázal. Tak ja som si pri jednom vypočúvaní vymyslel fiktívnu postavu, po vzore Cimrmana a povedal som, že: ,Viktor nám to kázal, Viktor nás požiadal, aby sme to spravili.‘ A ten pán sa tak konečne usmial, že to zo mňa dostal a do takého sovietskeho liatinového písacieho stroja Jantár napísal: ,Viktor ich požiadal, aby to spravili.‘ A už bol spokojný. Ja som zrazu zistil, že týmto spôsobom môžeme čokoľvek hodiť na tú fiktívnu osobu a my sme mimo obliga. Ja som tak odvtedy odpovedal a oni to dávali do tých zápisníc.“

  • Full recordings
  • 1

    Martin, 21.10.2019

    (audio)
    duration: 01:21:43
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Nežná revolúcia ho zastihla v dedinke Nový Život

Internát Mladá Garda (1986)
Internát Mladá Garda (1986)
photo: archív pamätníka

Igor Brossmann sa narodil 30. júna 1966 v Bojniciach. V roku 1975 Brossmannovci emigrovali do Západného Nemecka za rodinou, ktorá bola vysťahovaná v rámci tzv. Benešových dekrétov, veľmi rýchlo sa však vrátili, lebo si uvedomili, že by emigrantmi boli asi až do smrti. Ako študent si Igor spolu s priateľmi z internátu Mladá Garda vymyslel niekedy v roku 1986 spoločenstvo, neskôr nazvané Wiktor a organizovali koncerty, prehliadky, rôzne happeningy, a pod. Počas Nežnej revolúcie sa stal šéfom štrajkového výboru na druhej najväčšej fakulte na Slovensku. Vysokoškolské štúdium skončil v roku 1990 na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes Technická univerzita) v Bratislave. V roku 1990 založil spolu s priateľmi reklamnú agentúru Wiktor Leo Burnett a do roku 2003 pôsobil ako jej generálny riaditeľ. Je spoluzakladateľom najväčšej charitatívnej organizácie na Slovensku Dobrý Anjel. Bol aj prezidentom Klubu reklamných agentúr Slovenska, venuje sa aj politickému marketingu.