Helga Lukšicová

* 1941

  • Oni to mali akosi, však nikto im to nezakazoval, ale proste, oni o tom nechceli hovoriť, lebo to boli strašne ťažké časy. Lebo, že tá vojna neskončila 9. mája, ale tá vojna pretrvávala v tých dušiach alebo v srdci tých ľudí aj naďalej. Jedným slovom sa prispôsobila. Tak by som to povedala.

  • Tam akože tí ľudia došli v tom 12., 13. storočí a že teda tam bývame, babička hovorila že, toto je náš domov. Prečo nás má niekto vyháňať odtiaľto, keď som sa tu narodila, aj moji rodičia, aj starí rodičia, až neviem do ktorého kolena. Že sme my vlastne z toho Nemecka prišli, prečo nás vyháňajú? Veď sme nikomu nič zlého neurobili.

  • Že už teda tá fronta išla a všetci z dediny boli v hore niekde schovaní a jak sme išli, tak strašná spúšť, akože tak, ako keď sa strieľa, proste len to tak hvižďalo a moja mamina, mala ma pred sebou a si ľahla na zem a akože na mňa si ľahla a babička vedľa bola, ale toto už akože z počutia, babička mala povedať: ‚Že toto už je náš koniec, že to už neprežijeme.’ No ale tak sme to prežili, aj sme teda tam prišli, kde tí ľudia ostatní tam boli schovaní.

  • Full recordings
  • 1

    Bratislava, 27.08.2024

    (audio)
    duration: 01:37:56
    media recorded in project Stories of the 20th century
Full recordings are available only for logged users.

Vojna pretrvávala v dušiach a srdciach ľudí aj naďalej

Pamätníčka počas natáčania rozhovoru
Pamätníčka počas natáčania rozhovoru
photo: z nahrávania

Helga Lukšicová sa narodila 22. marca 1941 v obci Veľké Pole. Pochádza z rodiny karpatských Nemcov, ktorí dedinu osídlili už v 13. storočí. Počas vojny sa museli skrývať pred partizánmi, ktorí chceli na Nemcoch páchať odvetu. Pred koncom vojny spolu s rodinou musela utiecť do moravského Šumperka. Naspäť sa vracali pešo 3 týždne a len vďaka šťastiu sa im nič nestalo od nahnevaných občanov, ktorí vinili všetkých Nemcov za vojnové hrôzy. Keď sa vrátili, ich majetky a domy boli skonfiškované, mnoho Nemcov vysťahovaných. Oni však zostali vo Veľkom Poli. Neskôr sa kvôli práci presťahovala s mamou do Baťovian (Partizánske), kde pokračovala v návšteve základnej školy. V roku 1955 nastúpila Helga na zdravotnú školu v Topoľčanoch, kde začala po skončení štúdia aj pracovať. V roku 1962 sa vydala za Eduarda Lukšica, zubného laboranta. Spolu s 3 dcérami – Renátou, Ingrid a Hildou sa v roku 1970 presťahovali do Piešťan. Viackrát navštívili rodinu v Nemecku, kde sa napokon presťahovala aj Helgina babka v roku 1969, ktorá tam napokon umrela. V roku 1975 začala Helga pracovať na operačnej sále ako inštrumentárka až do roku 1995, kedy odišla do dôchodku.