Helena Obertášová

* 1929

  • "Ľudia sa tešili, že bude robota, nikto nevedel, čo to donesie. Ešte sa tam spravila aj zastávka. Zastávku sme mali, nechodili sme už potom do Žiaru na vlak, ale bola pod dedinou spravená zastávka a tam sme chodili. Ja som chodila, ale nielen ja, aj desať dievčeniec do Preglejky do Žarnovice, už sme chodili na tú zastávku našu, nemuseli sme ísť do Žiaru na vlak. To bolo strašné, keď sa videlo, čo to obsahuje. Už začali ľudia rozmýšľať, že to nie je dobré. Mali sme jednu čerešňu, ktorá rozkvitla, no ani sme nevedeli, aké sú čerešne. To spadlo a koniec. Predstavte si, že sme ju priniesli sem ako riadny strom. Môj muž suseda poprosil, aby nám to zobral na voz aj s koreňmi, so všetkým a tu sme ju zasadili. Predstavte si, že ešte ten rok na nej boli čerešne! Prekrásne čerešne. Tam sme si dali stolík a pod čerešňou sedávali. Pod opatovskou, tu pred domom."

  • "Deti boli choré, krivilo ich, zohýnalo, chrbtice mali choré. A tie kravy. Koľko ráz museli ísť na voze a doviezť kravu domov, už neprišla z paše. Potom sa už chovať nesmelo. Čo ešte ostalo, to sa vykúpilo do Kremnice na bitúnok. Ľudia potom zbadali, že nie je možné tam žiť. Na dvore muž naviezol hlinu, ja som tam nasadila uhorky. Boli sme zvedaví, čo to spraví. Predstavte si, že tie uhorky zarodili. Chodili takí, ktorí zbierali, čo sa po dedine urodilo. Dívali sa do dvora a pýtali sa ma, čo to tam mám nasadené. Ja vravím že uhorky. A máte na nich uhorky? Máme. A nepredali by ste nám dve uhorky? A prečo by som vám mala predávať? Poďte, ja vám dám uhorky. Že to potrebujú na výskum. Tak sme im dali dve uhorky a čo s tým už spravili, neviem."

  • "Moja mamka pekávala na svadby mrváň, taký okrúhly koláč to bol ako žemľa. Ale prekrásne to vyzeralo. Minule tu bol jeden pán, tak sa vypytoval na toto. Tak som mu povedala, viete čo, ja upečiem raz ten koláč a zavolám vás, aby ste videli, ako to vyzerá. Je to ako žemľa, ale to je také zvláštne pletenie. V prostriedku je diera a to sa dávalo na svadbu, tam sa dávala fľaša . A keď sa išlo von z kostola, tak sa koláč lámal a rozhadzoval sa tým, čo sa prišli podívať. Mal pohárik, z tej fľaše vždy nalial po poháriku vína. Potom do polnoci sa išlo do kultúrneho domu a tancovalo sa tam. Potom sa išlo k mladému zaťovi a svadba sa ukončila."

  • Full recordings
  • 1

    Žiar nad Hronom, 18.03.2022

    (audio)
    duration: 55:51
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
  • 2

    Žiar nad Hronom, 06.04.2022

    (audio)
    duration: 26:44
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Navarili guláš, plakali, spievali, smiali sa. Potom krčmu zamkli a bol koniec

Helena Obertášová, rodená Šoucová, sa narodila 17. septembra 1929 v Horných Opatovciach. Bola rodáčkou z obce, ktorú v roku 1969 vymazali z mapy a jej kataster pričlenili k Žiaru nad Hronom. Obec postihla ekologická katastrofa po tom, čo v jej bezprostrednej blízkosti spustili v 50. rokoch 20. storočia výrobu hliníka. Ako mladá žena slúžila Helena Obertášová v Bratislave a Leviciach, neskôr pracovala v žarnovickej Preglejke, v Závode SNP a bola aj poslednou krčmárkou v Horných Opatovciach. Neskôr pracovala v Jednote a 17 rokov ako cukrárka v podniku Reštaurácie v Žiari nad Hronom. Cukrárstvu sa venuje aj po odchode do dôchodku, ročne napiekla aj 22-tisíc koláčov. V roku 1953 sa vydala za Viktora Obertáša. Po tom, čo padlo rozhodnutie o vysťahovaní a zániku Horných Opatoviec, presťahovali sa s manželom v roku 1968 do Žiaru nad Hronom na Opatovskú ulici, kde si postavili dom. Mali 3 deti, jedno z nich zomrelo v mladom veku. Po tom, čo rodáci založili občianske združenie Horné Opatovce, s manželom sa zapojili do jeho aktivít.