sr. Silvia Augustína Hlaváčová

* 1924  †︎ 2015

  • "Prišli sme do Prievidze, na stanicu prišla Tonča Enderlová, tunajšia obyvateľka. Naraz hovorí: "Sestrička, nechoďte domov! Berú vás!" A sestrička(Gregorka) mi skoro omdlela. Chytila som ju pod pazuchy, pretože ona bola vyššia, ja nižšia. Hovorím: "Poď moja Gregorka, ideme s ostatnými!" Prídeme sem spredu, búcham, zvoním. Nič. Čo teraz? No nič nezbývalo, len kopať do brány. Tak som, ako sa hovorí, zaťukala do brány. Tak sa už otvorila brána. Pištola v ruke. A ja hovorím: "No, otvorte nám. My sme odtiaľto!" Ten si asi povedal, že sme ťuťulo, že ideme do toho. Tak otvoril. "Ale za hodinu musíte byť hotové!" Čo nám zbývalo. Som videla to najnutnejšie, schmatla som, zbalila. Autobus tu nebol na námestí, autobus bol pred školou, na tej druhej ulici, aby to nebolo také nápadné."

  • "Zvolali nás do Bratislavy, tam nám dali výpoveď. Jednoducho najprv ústne, že sme nesplnili marxistickú ideológiu a tak nás vyhadzujú zo školy, ďalej nemôžeme učiť. Ale sestričky tam boli zo všetkých rehôl, uršulínky, riaditeľky a tak ďalej. Tak sme sa postavili a povedali, aby nám to dali písomne, to čo nám hovoria ústne. Ten dekrét som dala Danielke, keď písala prácu, myslím, že ho ani doteraz nemám. Zastavuje sa vám plat júnom 1949 a viacej teda nemôžme na školách pôsobiť. Nuž, keď to prišlo, zbalilo sa to, a potom som vedela čo. A čo teraz? To tam aj píšem v tých papieroch, keď sa pýtali. Ja som zhodou okolností mala také deti, také nadané decká v škole, ja som aj týchto mestských činiteľov na tých úradoch, otcov tých detí. Tak som sa išla pýtať, že čo môžeme robiť, keď sme vyhodené zo školy, že z niečoho treba aj žiť."

  • Full recordings
  • 1

    Trnava, 15.02.2011

    (audio)
    duration: 40:28
    media recorded in project Svedkovia viery
Full recordings are available only for logged users.

V každom prípade odovzdať sa do vôle Božej; dôverovať!

5575-portrait_former.jpg (historic)
sr. Silvia Augustína Hlaváčová
photo: archív Kongregácie Dcér Božskej Lásky

  Sr. M. Silvia sa narodila 13. júna 1924 v Chynoranoch, ako piate zo siedmych detí, rodičom Valentovi a Kataríne, rodenej Bezákovej. Pri krste dostala meno Augustína. V rodnej obci absolvovala základnú a meštiansku školu. Potom pokračovala v štúdiách v Trnave a na Učiteľskej akadémii v Levoči. Do kandidatúry ju prijala Matka M. Alexandrína Maďarová, provinciálna predstavená, v Trnave 20.01.1939. Na Božie volanie odpovedali aj jej dve rodné sestry, jedna vstúpila do Kongregácie Dcér Božskej Lásky (sr. M. Margita) a druhá k sestrám tzv. Rytierkam a brat, ktorý sa stal členom Kongregácie školských bratov. Augustína vstúpila do noviciátu 19.08.1943 v Trnave a dostala meno sr. M. Silvia. Prvé sľuby zložila do rúk Matky Alexandríny 28.08.1945 v Trnave. V rokoch 1945 až 1950 účinkovala ako učiteľka na základnej škole a riaditeľka materskej školy v Prievidzi. V roku 1950 bola spolu s ostatnými sestrami násilne odvezená do Ivanky pri Nitre, kde pracovala na poli a v zime pri šití odevov pre väzňov. Po roku boli sestry prevezené na práce do Čiech. Pracovala ako robotníčka v textilnej továrni v Poříčí u Trutnova (do roku 1955). Následne v závode Seba v Tanvalde (do roku 1956). Ďalej pôsobila vo Vranom u Slaného (CZ) (1956-1990) ako skladníčka, účtovníčka, vychovávateľka v Ústave sociálnej starostlivosti pre duševne postihnuté ženy. V tejto komunite niekoľko rokov vykonávala službu predstavenej (1965-1975) a potom aj v iných komunitách. Svoju dobroprajnosť, materinskú starostlivosť, láskavosť a pochopenie mohla realizovať aj ako provinciálna radkyňa (1979-1988) a neskôr aj provinciálna predstavená (1990-1994) Slovenskej provincie, ktorej sídlo v tom čase bolo v Charitnom dome v Rúbani. Ani po ukončení tejto náročnej služby sr. Silvia neodišla do dôchodku. Naplno pokračovala v službe Provincii v úlohe predstavenej komunity (Bánovce nad Bebravou 1994-1998; Ivanka pri Dunaji, Žiar nad Hronom 1999- 2004). Prevzala aj vedenie kandidátok 1998 -1999. Po rokoch aktívnej služby bola preložená do Prievidze. V roku 2010, pre jej zhoršený zdravotný stav bola preložená do komunity Vo Veľkých Levároch. Posledné 3 týždne života, ktoré prežila už pripútaná na lôžku vydala svedectvo tichej, skrytej cesty k svätosti: trpezlivosťou, pokojom vnútornou vyrovnanosťou láskavým pohľadom a veľkou vďačnosťou....