Anna Ďurišová

* 1938

  • „A viete, aké bolo moje veľké prekvapenie?! Ja som v 1957 začala robiť poštárku. A ja som vám prišla do jedného miesta a tam mali na posteli návlečky, čo periny boli tuto. Boli tie návleky na tých perinách. Boli také vyšívané ako je perina, takto je v rohoch také všité také ozdoby. A ja som prišla do tej chalupy a na posteli som našla. No čo to rabovali. U takých ľudí, čo by som si v živote nebola (pomyslela). Stále v kostole sedeli. Ja som úplne.... Ja som prišla domov a hovorím mame, mama, viete čo sa stalo? Čo? Mama viete, čo, už som tam a tam našla tie duchny, čo mali Frangle u nás v pivnici. A mama sa díva a hovorí – no teda toto som si ja o tej Zuze nemyslela... A na druhom mieste som zase našla skrinku. Bielu ako kredenc, ale takto vysoká a bolo na dverách také povyrezávané ako sitká podávané, aby do nej išiel vzduch. Oni postavili chalupu a ja som tam išla a tú skrinku mali v kuchyni a mali tam veci. Tak si povážte, že takíto... To zase druhá rodina bola.“ 0:22:25 – 0:24:20 - Anna robila po vojne poštárku v obci a v domoch susedov našla predmety po židovskej rodine

  • „Moja mama, keď podojili kravy, tak oni mi dali, voľakedy boli krachelkové fľašky. Oni mi do tej krachelkovej fľašky dali mlieka teplého ráno a ja som nosila kroj a ten vlnáček cez zimu a v jeseni takto krížom, tak som si dala to mlieko pod ten vlnáček a tam sme sa hrali s tými mojimi kamarátkami a kamarátmi na schovávačku. A oni tí čo tam mali tú službu tí gardisti, tak oni nás tam pustili do tej maštale, my sme sa tam schovávali. Tak ja som sa vždycky išla schovať pod to kreslo a ja som jej tú fľašku s tým mliekom dala a ten starý pán on vždycky ma tak hladkal. Oni boli strašne vďační za to, že som im to skoro každé ráno takto doniesla. Takže, mohli to vypiť z tej fľašky, pretože tá stráž, čo tam bola, oni boli len medzi dverami, dovnútra nechodili a koľkorazy sa po dvore dívali alebo prechádzku robili, tak to využili títo a takto som ich podporovala.“ 0:05:53 – 0:07:35 - Anna ako malé dievčatko nosila mlieko Franklovcom do pajty

  • „Mám také príhody, že keď som bola ešte malá, som mala 4 roky, mali sme tu neďaleko susedov, boli Židia. Veľmi dobre moji rodičia s nimi vychádzali, pretože mama, tá voľakedy slúžila. A čo vedeli variť aj všetko, tak to ich naučila pani Franklová. No keď prišla táto vojna, tak ich vyviezli preč. Ale ešte predtým, my sme sa tam chodili hrávať. Viete, ja som mala okolo seba také kamarátky, samých chalanov. Tak sme sa tam hrávali na schovávačku a bola tam taká nová pajta. V tej pajte boli tí starí dvaja spredu vysťahovaní. Dali ich do tej pajty, zakedy ich odviezli preč. A tam pán Frankl aj s manželkou, ona sa volala Róza, tak ona tam bola, ja si tak pamätám, že bola vo fotelke a také deky mala aj na chrbát. Lebo tam boli aj cez noc. Neviem koľko už, ale boli tam dlhšie. A tak aj na kolenách, bola zabalená. Bola stará, ale koľko rokov mala, už neviem.“ 0:04:10 – 0:05:53 – Spomienky na Franklovcov, ako boli vysťahovaní v pajte za domom

  • Full recordings
  • 1

    Trenčianske Stankovce, 04.05.2021

    (audio)
    duration: 01:33:48
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Mama mi nachystali teplého mlieka a ja som im ho každé ráno odniesla do pajty, kde ich držali

Anna Ďurišová ako mladé dievča
Anna Ďurišová ako mladé dievča
photo: archív AĎ

Anna Ďurišová, rodená Ďurišová, sa narodila 25. marca 1938 vo Veľkých Stankovciach. Rodičia Adam Ďuriš a Anna boli roľníci. Annina mama ako mladé dievča slúžila v rodine židovských notárov Franklovcov a udržiavali priateľské vzťahy. Rodinu Franklových na základe židovského kódexu z roku 1942 postupne zbavili majetku a vyviezli do pracovných táborov. Najstarší manželia Samuel a Rozália žili ešte istý čas v pajte za domom, kam ich odsunuli gardisti. Tam im malá Anna nosila každé ráno teplé mlieko, aby mali aspoň čo jesť. Počas vojny v ich dome býval nemecký dôstojník. Annin otec bol richtárom a obracali sa na neho so žiadosťami a prosbami Nemci aj partizáni. V humne istý čas žili aj rumunskí vojaci, ktorí prišli na 11 vozoch. Pochytali ich sliepky a varili si z nich polievku. Anna pred raziami chodila varovať statkárov, aby poskrývali kone. Pamätá si aj na nemecký lazaret, ktorý bol neďaleko ich domu. Po vojne pracovala ako poštárka a po domoch susedov ponachádzala rôzne veci z vyrabovaného domu Franklovcov. Rodičia nechceli vstúpiť do družstva, na niekoľko dní uväznili Anninho otca, v dôsledku čoho prišla o prácu. Nevládali však odvádzať kontingent, tak napokon ustúpili. Anna neskôr pracovala ako pradiarka v Merine v Trenčíne. Vydala sa za Pavla Ďuriša a mali tri deti. Politicky sa nikdy neangažovala. Po zmene režimu požiadala o reštitúciu majetkov po rodičoch. Získala pozemok, ktorý kedysi mali jej rodičia v prenájme od Franklovcov a ktorý postupne splácali. Z Izraela sa im ozvala vnučka dcéry Franklovcov. V čase deportácií bola vydatá v Trenčíne a prežila ako jediná z rodiny. Anna je dnes na dôchodku, odmalička sa venuje ochotníckemu divadlu, spevu a krojom.