Michal Babej

* 1932

  • „Muníciu odkladali do stanov. My ako deti sme na nich pozerali. A jeden Nemec na nás volal, aby sme šli pomáhať. Ja som mal kontakt na partizánov a vedel som podľa čísla, čo je v debničkách. Keď som videl, že je tam strelivo, odtrhol som plombu a púšťal som ho do nohavíc. A tak som kradol muníciu. Granáty nie. A nosil som im to. A raz sa mi stala nepríjemná vec, vojak strážil most. Ja som po ňom išiel a videl, ako mám nadutú košeľu. Pobúchal po nej a zistil, že tam mám strelivo. Dal mi po zadku."

  • „Po prechode frontu som sa bol aj s kamarátom prejsť smerom k Lukavici. Nebola veľká zima, sneh nebol. Videli sme tam dvoch ľudí. Tak sme prišli bližšie. Boli to dvaja nemeckí vojaci. Jeden mal pod pazuchou kuru. Chceli si zachrániť život. Zastrelili Rusi. Chceli sme ich pochovať, ale bolo to zamrznuté. Vrátili sme sa domov pre náradie. Keď sme sa vrátili, videli sme tam jedného gradistu, Horulány sa volal, murár to bol. Odrúbal im nohy po kolená pre filce. My sme plakali, keď sme to videli."

  • „V živote musíš byť prezieravý a smelý. Nesmieš sa báť. Lebo keď sa bojíš, doplatíš na to. Ja som taký bol a som aj teraz. Starí ľudia hovoria – to je dar od Boha. To nemá každý. Niekto má krásu reči, niekto dobrú postavu a niekto si pamätá. A ja som niekde v prostriedku. Keď zoberiem život tak dozadu, bol veľmi zaujímavý, ale veľmi ťažký."

  • Full recordings
  • 1

    Bardejov, 08.06.2020

    (audio)
    duration: 02:18:03
    media recorded in project Príbehy 20. storočia
Full recordings are available only for logged users.

Partizánom som nosil muníciu

Michal Babej sa narodil v roku 1931. Jeho otec, tiež Michal, sa narodil v Tvarožci neďaleko Bardejova v roku 1906. V Bardejove sa zoznámil s Michalovou matkou Žofiou, ktorá sa narodila v roku 1909 a pracovala ako pomocníčka v lekárni U Ružičku – v laboratóriu. Michal prežil detstvo v Bardejove a počas vojny pomáhal partizánom. Po skončení vojny začal študovať na Strednej vojenskej škole vo Vyškove pri Brne. Neskôr chcel študovať medicínu v Hradci Králové. Kvôli zdravotným problémom nakoniec pracoval ako zdravotný asistent vo Vojenskej nemocnici v Olomouci. V roku 1958 odišiel z armády a vrátil sa do Bardejova. Pracoval ako maliar a reštaurátor, neskôr v bytovom podniku v Bardejove a po roku 1989 si založil živnosť. Dodnes maľuje obrazy ako insitný umelec, na ktorých zobrazuje Bardejov z 30. rokov dvadsiateho storočia. V Bardejove mal niekoľko výstav. Dodnes žije a maľuje v Bardejove.